V čakárni

Autor: Kornélia Obžerová Királyová | 9.1.2013 o 11:18 | (upravené 9.1.2013 o 11:25) Karma článku: 10,30 | Prečítané:  1143x

Sedím v čakárni u svojho obvodného lekára. Ako sa po sviatkoch dalo predpokladať, čakáreň je plná. Vlastne preháňam, dlhý je len zoznam pacientov  čakajúcich na vybavenie v ambulancii zavesený pri dverách.  A srdečná vďaka za tento zoznam, ktorý nás nenúti čakať celú dobu v čakárni a sedieť medzi všetkými  pacientmi, ktorí sa chtiac-nechtiac stávajú bacilonosičmi. Vďaka zoznamu, nielenže nemusím sedieť a ani sa nepohnúť, nemusím ani sledovať orlím zrakom, kto prišiel predo mnou a po kom nasledujem ja, myslím, že sa aj minimalizujú hádky a zlepšuje atmosféra v čakárni.

 

Prisadne si milá babička. Na prvý pohľad mi je jasné, že asi budem musieť komunikovať, hoci sa mi veru  nechce.  Nemám náladu na prázdne reči. Všetci vieme ako mnohí dôchodcovia majú kultúru navštevovať ambulancie. Na kus reči. Možno tak ako mnohí konzumne založení mladíci navštevujú nákupné strediská.  Babička si sadne a z reči tela mi je jasné, že tento krát  rozhovoru neujdem. Len nech  ma už zavolajú dnu, nech to netrvá dlho.

- „Čo je tu toľko ľudí?“  Opýta sa tak milo, že zrazu sa moja prísna tvár úprimne rozžiari, pozriem do očí starkej a vidím v nich neskonalú nehu.

Vymeníme si pár viet a dozvedám sa, ako aj starká rada číta, dodnes má doma uskladnené hromady časopisov,  aj plus sedem dní, odkladá ich od 90tych rokov, možno nejakému študentovi sa zídu, veď je to už história, možno si raz niekto prečíta, ako to tu bolo za Mečiara.

Ja jej trochu oponujem, že v dnešnej dobe si študenti všetko nájdu na internete a už nemusia toľko lúskať časopisy a navštevovať knižnice.

- „Viete, aj my sme v práci už používali počítače, ale ja som tým mašinkám neverila, vždy som si všetko radšej overila na papieri.

Vyjde sestrička, babička sa rýchlo postaví, chce len kartu odovzdať, čo sa jej aj podarí... Ešte sa za mnou obzrie, aby sa pozdravila a už jej niet.

Ja zostávam sedieť, čakám, kedy prídem na rad... a zrazu mi je veľmi smutno, že babička už odišla, tak rada by som ju počúvala, ako to bolo kedysi...

.....škoda, že ja už nemám babičku.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.


Už ste čítali?