Sociálno-právna ochrana detí, nechráni vždy deti...

Autor: Kornélia Obžerová Királyová | 21.2.2013 o 10:30 | Karma článku: 14,10 | Prečítané:  773x

V posledné týždne sme konfrontovaní s problémom  odnímania slovenských detí v zahraničí. Mňa by však zaujímalo ako si sociálni pracovníci plnia svoje povinnosti na Slovensku. Posledné desaťročia naše univerzity priam vypľúvajú neskutočné množstvo sociálnych pracovníkov, samozrejme väčšina z nich nepracuje v svojom odbore.

A akí sú ľudia, ktorí zastávajú pozíciu sociálneho pracovníka, kurátora detí , nakoľko sú nápomocní deťom, ich záujmom a potrebám?

Naozaj sa nedá predísť prípadom ako bolo napríklad nájdenie utýranej Lucky v byte na Koceľovej ulici v Bratislave?

http://www.sme.sk/c/6541909/co-zabrani-utyraniu-deti-tabulka-v-pocitaci.html#ixzz2J0vB5B6M

alebo prípad, kde duševne chorá matka týrala svoje dieťa. Päťročnému chlapcovi išlo opäť o život.

http://presov.korzar.sme.sk/c/5993029/dusevne-chora-matka-tyrala-svoje-dieta.html#ixzz2J0xM0a6i

Toto je príklad len naozaj tých extrémnych prípadov, ktoré sa dostali do médií. Ako však vyzerá každodenná prax?

Situácia: Dve sestry, 15 a 17 ročné, študentky strednej školy. Matka sa rozhodla, že sa starala už dosť, nech sa teraz stará otec a jednoducho sa zbalila a odišla do 300 km vzdialeného hlavného mesta k svojej priateľke. Dievčatá zostali s otcom, čo by nebola taká strašná tragédia, keby otec nebol gambler. Matka im občas pošle peniaze, častejšie však sľubuje, že pošle ako naozaj pošle, a keď pošle, nie je to dosť. A tak sú často v situácii, kedy nemajú na cestu do školy, tak do nej nejdú. Nemajú plyn, takže si nemajú ako variť. Otec totiž plyn nezaplatil. Prať chodia k susede, ale nemajú na prach na pranie, takže z bielych vecí sa razom stávajú šedivé. Keď už nevedia ako ďalej, ktosi im poradí, nech skúsia sociálnoprávnu ochranu detí v okresnom meste v nádeji, že by aspoň prišli na kontrolu, upozornia rodičov, že kým sú deti školopovinné a pripravujúce sa na povolanie, majú povinnosť sa starať rodičia. Rodičia toto totiž nechápu. A čo im poradia erudovaní sociálni pracovníci?

Staršej povedia, že veď už nech vydrží rok, dokončí si školu, nájde prácu a môže sa postarať aj o sestru. Nikoho nezaujíma, že dievča potrebuje ešte dva roky, aby dosiahla maturitu, ktorú minimálne dosiahnuť chce. Nehovoriac ešte o vysokej škole. Keď sa o prípad  začne zaujímať vzdialenejší príbuzný, tak kurátor sa zdvihne zo stoličky a v stredu ráno napochoduje do bytu. Aký záver však z návštevy v byte urobí? Dievčatá by mohli byť aj poriadnejšie, napríklad ten riad mohli mať umytý. No nehnevajte sa, aby prišla kurátorka zistiť situáciu a miesto toho aby hľadala spôsob ako pomôcť deťom, ktoré má zastupovať ich začne ešte kritizovať, miesto toho aby vzniesla kritiku voči otcovi, rodičom, kritizuje deti tak to mi príde dosť scestné. A potom, keď niekto sa ráno ponáhľa na autobus, riad je to posledné čo by ma trápilo. Ale žiaľ ako neskôr vysvitlo, pracovníčka bola známa otca a preto situáciu značne podcenila a nepomohla tým, ktorých práva by zastupovať mala.

Takže na okresnom úrade práce a sociálnych vecí teenageri nepochodia. Už to nikoho nezaujíma, hoci by malo. Pretože, keď sa nezachránia deti v tomto veku, čo z nich môže byť?! Akú šancu dostanú zaradiť sa do života? Šancu rozšíriť rady nezamestnaných a to v tom najlepšom prípade?!

Tento prípad skončil trošku lepšie. Respektíve asi najlepšie ako mohol. Príbuzní riešili situáciu na Krajskom úrade v Banskej Bystrici, kde stretli naozaj sociálnu pracovníčku Mgr. Molčanovú, ktorá nielenže pomohla nájsť riešenie celej situácie a umožniť tak deťom doštudovať, ale obvolala aj dva okresné úrady, ktorých sa neskôr celá vec dotýkala a vyslovene im do telefónu nadiktovala, ako majú postupovať a čo majú urobiť. Dievčatá sa tak dostali do pestúnskej starostlivosti príbuzných a doštudovali. Staršia, ktorá sa podľa sociálnej kurátorky mala vydať a starať sa o mladšiu, dokončila štúdium na vysokej škole.

Toto bol prípad teenagerov, ktorí sa už dokázali ozvať, ale pokiaľ ide o maloleté deti, a tam zlyhá kurátor...

Včera v spravodajstve, myslím, že v tv joj zaznelo, čo sa zmenilo od prípadu Lucky. Pribudlo 100 ďalších pracovníkov. Akože fajn. Otázka len je, akých schopných? Či metodikov držiacich sa papierov a pera, alebo skutočných terénnych snažiacich sa riešiť situáciu.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.


Už ste čítali?