Pomáhať a chrániť

Autor: Kornélia Obžerová Királyová | 6.8.2013 o 16:30 | (upravené 6.8.2013 o 17:27) Karma článku: 10,93 | Prečítané:  612x

Môj názor na zavedenie troch prúdov na D1 od Trnavy do BA bol dosť rozpačitý vždy. Na jednej strane som mala pocit, že premávka je plynulejšia, na druhej strane som sa cítila ohrozenejšia. Vždy som ju však prešla veľmi rýchlo a bezpečne...takže som nemala v podstate nikdy nejaké vážne výhrady voči nej. Je pravda, že počas daždivých dní  to bola často divočina, keď stierače ledva stíhali stierať kvapky, respektíve prúdy vody rinúce za z oboch strán, ale vždy dopadlo všetko dobre...až raz...

Mala som za sebou už dobrých 800km, keď som sa dostala na našu D1. Tešila som sa, že som opäť na Slovensku a od domova ma delí už len necelých 200km. Keď tu znenazdajky auto vypovedalo službu. Jednoducho skapalo a nešlo naštartovať. Zapla som 4 smerovky, išla ku krajnici. Zavolala som našich ochrancov o pomoc. Pracovný horúci deň ako dnešný, autá len tak frčali okolo mňa, no poviem vám, veru nič príjemné. Netušila som ako ďaleko je odstavné miesto, keďže viem, že ich je tu dosť málo. Ochrancovia došli za cca 20 minút. V krátkosti som im oznámila čo sa mi stalo a že odťahovku nepotrebujem, prídu po mňa príbuzní, hoci zo stredného Slovenska im to asi bude trochu dlhšie trvať. Odtlačili ma nejakých 70metrov na odstavné miesto a mne neostávalo nič iné ako čakať. Verte mi, ani na tom odstavnom mieste som sa necítila oveľa bezpečnejšie. Vystúpila som z auta, sadla za zvodidlá do trávy, vybrala si knihu a čakala a čítala. Na moje prekvapenie, keď sme odťahovali auto a videla som, že kúsok od odstavného miesta bola vlastne Triblavina, kde by som mohla čakať oveľa pohodlnejšie, bolo mi z toho smutno. A tak to „pomáhať a chrániť" mi znie dosť cynicky. Nemôžem nikomu nič vyčítať, chápem, že ochrancovia si splnili to čo mali...ale pri predstave, že keby ma odtlačili možno ešte raz takú vzdialenosť a mohla by som čakať na mieste zo sociálnym zariadením, občerstvením a najmä chládkom, mi je z toho smutno...najmä keď tak či tak išli tým smerom a oni predsa lepšie poznajú časti diaľnice...jednoducho ten ľudský faktor nám stále tam niekde chýba...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.


Už ste čítali?